ROZHOVOR Experta na trvale udržitelnou architekturu, který našel oblibu v hliněných a slaměných stavbách, jsme našli ve sdružení ArTUR na Slovensku. Své zkušenosti ale často předává prostřednictvím workshopů či poradenství přímo na stavbách a o své zkušenosti se podělil také s námi.
Venujem sa trvalo udržateľnej architektúre, teda stavaniu s čo najmenším negatívnym vplyvom na svoje blízke a širšie okolie. V rámci nej slameným stavbám a hlineným stavebným materiálom ako remeselník. Svoje skúsenosti sa zároveň snažím odovzdávať ďalej v rámci občianskeho združenia ArTUR, kde sa stretávam s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi. Na začiatku môjho smerovania k ekologickým stavbám bola hlina, ktorá ma očarila ako materiál. Každopádne ekológia mi bola vždy blízka. Už aj v čase, kedy ešte nebola tak populárna. Považujem za dôležité správať sa citlivo a s rešpektom k prostrediu, v ktorom žijeme, k Zemi, všeobecne k celému Vesmíru. Sme jeho súčasťou.
Jaká je náplň a cíle sdružení ArTUR, o co usiluje?
ArTUR združuje odborníkov ako aj laikov, ktorým záleží na udržateľnom stavaní, obnove a bývaní. Členmi môžu byť jednotlivci aj firmy. Našim cieľom je čo najväčšie rozšírenie udržateľnej architektúry, ideálne by bolo mať iba táketo stavby. Zámery sa snažíme realizovať vzdelávaním, prednáškami, publikačnou činnosťou, zúčastňujeme sa výstav. Tiež spolupracujeme s ďalšími partnermi zo Slovenska aj zo zahraničia na rôznych projektoch.
Jak byste definoval pojem „trvale udržitelná architektura“?
Trvalo udržateľnú architektúru by som zadefinoval v dvoch rovinách. Prvá rovina je samotné postavenie stavby a použité materiály. Pri udržateľnom stavaní prednostne používame prírodné, najlepšie lokálne materiály. Tie majú najnižšiu negatívnu stopu na naše okolie z hľadiska procesu, produkcie odpadov ako aj energetickej náročnosti. Dôležitý je aj vplyv použitých materiálov na človeka. Preto považujem za veľmi nevhodné používať materiály bez overenia celého životného cyklu a všetkých možných vplyvov. Dokonca by som povedal, že takéto materiály sa nemali vôbec začať používať. Samozrejme, aj použitie „umelých“ človekom vytvorených materiálov, mám na mysli sklo, kovy, plasty a podobne, je prípustné, pokiaľ vyriešime emisie pri výrobe a použití, ich recykláciu, prípadne nakladanie s odpadmi z nich atď. Prírodné materiály sú preto určite lepšou voľbou, pretože odpadá veľké množstvo rôznych problémov.
Druhá rovina je následné užívanie stavby, teda čo najnižšia spotreba energie, vody, produkcia „odpadov“ v úvodzovkách. Pokiaľ by sme sa riadili príkladom prírody, neprodukovali by sme odpady, ale materiály vhodné na ďalšie procesy. Pri znižovaní spotreby energie nám vo veľkej miere vie pomôcť slnko, vieme využívať jeho lúče pasívnym a jednoduchým spôsobom. Udržateľnosť vieme dosiahnuť správnym návrhom stavby. Celý proces, od konceptu a prvých nákresov, návrhu cez realizáciu, následné užívanie ako aj dožitie stavby, je dôležitý z hľadiska udržateľnosti.
Hlína jako stavební materiál – proč ji použít a kde je to vhodné? Lze ji použít i v „klasické“ stavbě?
Je viacero dôvodov, prečo používať hlinu ako stavebný materiál. V prvom rade sú to výborné ekologické kvality. V porovnaní s bežnými stavebnými materiálmi spotrebujeme oveľa menej takzvanej zabudovanej energie. Neobsahuje cudzorodé chemické látky s otáznymi dôsledkami. Pravdepodobne žiadny iný stavebný materiál nie je možné použiť opakovane znovu a znovu ako hlinu. Stačí pridať vodu, premiešať a je pripravená na znovupoužitie. Voda je práve element, ktorý spolupracuje s ílmi obsiahnutými v hline a vytvára jej unikátne vlastnosti. Lokálna dostupnosť a trvanlivosť sú ďalšie dobré vlastnosti. A dôležitý je samozrejme aj pozitívny vplyv na kvalitu vnútorného prostredia a zdravie človeka. Keď nahradíme neekologický stavebný materiál hlinou, znižujeme náš negatívny vplyv na okolité prostredie a prírodu a zároveň robíme svoje bývanie zdravšie.
Hlinu môžeme použiť pri stavaní v rôznych formách a rôznym spôsobom. To umožňuje jej použitie takmer všade v rámci stavby. Môžeme z nej mať hlinenú podlahu, masívne ubíjané steny, steny vymurované z hlinených tehál, hlinené omietky. Dá sa povedať, že môže byť z nej takmer celý dom. Samozrejme, nič nebráni jej použitiu v „klasických“ stavbách z bežne používaných stavebných materiálov, napríklad z pórobetónu, betónu, pálenej tehly. Každý materiál si však vyžaduje špecifický postup aplikácie. V týchto stavbách sa najčastejšie používa vo forme hlinených omietok.
Jaké jsou její hlavní vlastnosti při využití na fasádě a v interiéru?
Ako som spomínal, dôležitou vlastnosťou sú hlavne environmentálne kvality, tiež 100% recyklovatelnosť a zdravotná nezávadnosť. Tradične sa hlina vo forme omietok používala na vonkajšiu fasádu, ako aj na stenách v interiéri. Na fasáde sa často používal ochranný vápenný náter. V exteriéri hrozí určité riziko spojené s vodou, pretože stena nám môže zmoknúť. V zásade to nemusí byť technický problém, mokrá hlinená omietka vyschne a nič sa nedeje. Voda by však nemala stekať po stenách. Toto by sme mali zohľadniť už pri návrhu architektúry, napríklad dostatočnými presahmi strechy.
Ovlivňuje i klima místnosti?
Určite áno. Hlina má schopnosť regulovať vlhkosť vzduchu vo vyššej miere ako iné materiály. Tým nám vylepšuje kvalitu ovzdušia v interiéri. Počas horúcich dní pôsobí ako prírodná klimatizácia. To má taktiež na svedomí schopnosť príjmania a odovzdávania vzdušnej vlhkosti hlinou.
Používá se i dnes hlína na podlahy, jako tomu bylo dřív?
Hlinené podlahy sa nerealizujú príliš často. Možno je to spôsobené nedôverou k takejto forme využitia hliny, prípadne neskúsenosťou remeselníkov. Môžeme ju použiť v rôznych miestnostiach a v rôznych hrúbkach. Je vhodná aj na podlahové vykurovanie, keďže dobre akumuluje teplo a je odolná aj vyšším teplotám. Väčšinou ju aplikujeme v niekoľkých vrstvách, ale za určitých podmienok stačí aj jedna vrstva. Podľa požadovanej hrúbky si namiešame vhodnú zmes s rôznou frakciou štrku, alebo piesku. Platí podobné pravidlo ako pri hlinených omietkach, čím hrubšia vrstva, tým väčšia frakcia plniva. Podľa spôsobu realizácie zvolíme množstvo pridanej vody. Pripravenú zmes aplikujeme na podlahu a necháme vyschnúť. Následne pridáme ďalšiu vrstvu, prípadne urobíme finálnu povrchovú úpravu. Je dôležité podlahu pred finalizáciou úplne vysušiť. Na spevnenie a vytvorenie vodeodolnej vrstvy používam čistý ľanový olej v dvoch náteroch s dostatočným odstupom. Ľanový olej má schopnosť vytvrdnúť na vzduchu bez akýchkoľvek prímesí. Vyžaduje si to však dostatočný čas. Úplne na záver povrch preleštím zmesou na báze ľanového oleja s pridaním rôznych voskov. Takto upravenú podlahu je možné umývať aj na mokro bežnými čistiacimi prostriedkami. Po nejakom čase užívania je vhodné podlahu znovu preleštiť spomínanou zmesou.
Hliněné omítky jsou i průmyslově vyráběné – jaký je vztah mezi „přírodním stavitelstvím“ a průmyslovou výrobou?
Nemyslím si, že priemyselná výroba hlinených omietok musí byť automaticky v rozpore so zásadami prírodného staviteľstva. Pokiaľ je produkcia v primeranej miere s využitím lokálnych zdrojov a s lokálnym predajom, môže naopak prispieť k väčšiemu rozšíreniu hlinených stavebných materiálov. Nie každý je ochotný akceptovať na mieste vyrobenú hlinenú omietku a priemyselne vyrobené omietky spĺňajú určité štandardy kvality, ktoré môžu presvedčiť potencionálnych záujemcov. Súžitie rôzneho spôsobu výroby môže byť prírodnému staviteľstvu prospešné. A pokiaľ moderné náradie a technológie pomôžu zrealizovať naše vízie a zároveň uľahčiť prácu remeselníkom, veľmi rád ich doporučím.
Je i hliněná omítka materiálem, který se nějak vyvíjí a odráží současné poznatky?
Keďže hlina ako stavebný materiál je tu s nami veľmi dlho a zároveň z podstaty je tento materiál veľmi jednoduchý, nie je veľmi čo meniť. Všetky hlinené stavebné materiály fungujú na podobnom princípe, držia pokope a získavajú svoje vlastnosti vďaka obsahu ílov. Snahy o vylepšovanie hlinených omietok a iných hlinených materiálov určite existujú, ale pokiaľ k hline pridáme iný materiál, môže vzniknúť niečo iné, už to nebude hlinená omietka. Zmeny sú skôr na úrovni výroby a použitia hlinených omietok.
Jednou ze zajímavých vlastností hliněných omítek je jejich estetický vzhled, který lze docilovat i různými příměsmi, možností např. modelace, otisků, asambláží… Co hliněné omítky umožňují v tomto směru?
Ako hovoríte, hlinené omietky majú unikátny vzhľad a zároveň poskytujú veľmi široké možnosti na hranie sa s farbami, tvarmi, svetlom a ďalšími estetickými kvalitami. Priam lákajú na dotyk rukami, čomu veľmi radi podľahnú nielen deti. Pridaním sekanej slamy, rôznych bylín, tráv, vlákien, prípadne minerálnych prímesí, napríklad rôznofarebných pieskov, sľudy, sklených guličiek, získame zaujímavé efekty. Je len na našej fantázii, čo vznikne vo finále…
Děkuji za rozhovor.
Jana Komárková
Foto: archiv Romana Miškova
