V predchádzajúcom článku sme sa venovali podlahám (najmä) v garážach a ich optimalizácii až do takej miery, že si často vyžadujú sanáciu v priebehu prvých 5–10 rokov veku. V tejto časti si povieme o tom, ako k sanácii pristupovať, čomu sa venovať a čo hovoria skúsenosti z praxe.
Trhliny a „reklamácie“ podláh v garážach
Pri reklamáciách podláh v garážach sa najčastejšie stretávame s tým, čo sme už naznačili. Ľudí trápi kvapkanie vody cez stropné dosky na ich autá. Táto voda je často obohatená o uhličitany vylúhované z betónu a prípadne sodné, draselné alebo horečnaté soli. Tie kryštalizujú priamo na spodnom povrchu ŽB dosiek a vytvárajú akési stalaktity. Pri odparovaní z kapoty auta vytvárajú vodou ťažšie rozpustné kryštály. Najčastejšie to býva prezentované ako problém. V skutočnosti je práve toto ten najmenší problém. Stopy po výluhoch na kapotách áut sú ľahko čistiteľné. Dôležitejšie je to, čo sa deje v ŽB doskách s betónom a výstužou. Dlhodobým pôsobením vlhkosti, oxidu uhličitého a kyslíka dochádza ku viacerým javom s negatívnym účinkom na výstužné oceľové prvky. Sú nimi karbonatizácia – t. j. strata ochrannej funkcie betónu na výstuž. Postupnou premenou Ca(OH)2 za pôsobenia CO2 na CaCO3 dochádza ku znižovaniu pH z vysoko zásaditého až k hodnotám cca 9–10, kedy sa pasivačná funkcia betónu na oceľ stráca a oceľ môže začať korodovať. Korózne prostredie je zabezpečené splnením troch podmienok: prístup vlhkosti, prístup kyslíka a prítomnosť ocele. Korózne procesy ďalej urýchľuje prítomnosť chloridových iónov, a vo všeobecnosti aj prítomnosť iných iónov, ktoré umožňujú vznik elektrolytu v pórovej štruktúre betónu. Je zrejmé, že tieto javy sú viac než nežiadúce.
Ako sprievodné javy sa tiež môžu vyskytovať delaminácie nášľapnej vrstvy podlahy. Podľa toho, aký typ nášľapnej vrstvy sa použil – či to bol minerálny vsyp, alebo syntetická náterová látka – dochádza ku strate súdržnosti s podkladom stratou kohézie (vsyp), alebo adhézie (syntetické látky, napr. epoxidy). Rovnako ako v prípade trhlín, aj túto vadu sa vo väčšine prípadov snažia zúčastnení vyriešiť lokálnou opravou. Ak však dochádza systematicky k delaminácii, napr. v takzvaných nadpodperových oblastiach alebo v miestach s výraznými horizontálnymi účinkami zaťaženia (napr. zákruty), potom lokálna oprava je takmer vždy odsúdená na neúspech. Lokálnou opravou nášľapnej vrstvy sa nerieši problém dynamiky stropnej dosky a aktivity trhlín v nej.
Opačným prístupom je napríklad záujem o „preventívnu“ opravu, resp. výmenu nášľapnej vrstvy, pretože obsahuje nejaké trhlinky, ktorých šírky sú cca 0,1–0,2 mm, ojedinele 0,3 a výnimočne do 0,4 mm. Súhrnná plocha nášľapnej vrstvy nevykazovala žiadne iné defekty, len v blízkosti rámp bola užívaním zbrúsená až na ŽB dosku. Odhadovaná zostatková životnosť nášľapnej vrstvy bola cca 10–15 rokov. Pristúpilo sa preto k diagnostike podlahy garáží. Z prieskumu vyplynulo, že na celej ploche sa nenašlo ani jedno delaminované miesto. Citlivosť akustického trasovania pritom býva cca 1–2 cm2. Okrem toho sa zistilo, že výstuž v mieste trhlín nevykazuje žiadne známky korózie. Hĺbka karbonatizácie betónu v tejto oblasti je len niekoľko milimetrov. Prakticky nemerateľná in situ. Obsah chloridov v betóne v mieste trhlín a mimo nich bol prakticky rovnaký a výrazne nižší, ako je povolený limit 0,4 % pre betóny vystužené ŽB konštrukcie. Rovnako sa nepotvrdila ani obava o priesaky solí k spodnému povrchu ŽB dosky. V tomto prípade sa podarilo oddialiť zbytočný sanačný zásah v hodnote cca 200 000 eur o niekoľko rokov, a využiť tak zostatkovú životnosť nášľapnej vrstvy. Jedinou podmienkou je vykonať v horizonte 2 rokov kontrolu stavu výstuže a obsahu chloridov v najexponovanejšom mieste, čo reprezentuje náklad v rádovo niekoľko promile z hodnoty sanácie.
Ako k problému pristupovať – všeobecne a pragmaticky
Nech už zákazník hľadá rýchle a lacné riešenia, alebo naopak extrémne preventívne a zbytočne náročné/nákladné, vždy sa nám zatiaľ osvedčil pragmatický prístup – dôsledne si vypočuť, čo ho trápi a čo očakáva. Následne sa vezmú do úvahy parametre konštrukcie, zaťaženia, spôsob prevádzky, užívania a údržby. Spracuje sa návrh metodiky diagnostiky tak, aby sa zhodnotil stav celej konštrukcie a zároveň jej kritických miest (s ohľadom na prevádzkové obmedzenia – napr. nemožnosť znefunkčniť/odstaviť nejaké plochy). Vykonaním diagnostiky, prieskumu, sondáže (nech už to nazývame akokoľvek) sa dopracujeme ku objektivizovaným vlastnostiam konštrukcie a jej materiálov. Tie sú vstupom pre ideový návrh sanácie čo do charakteru aj do rozsahu a jej harmonogramu vrátane určenia parametrov hmôt, ktoré sú na sanáciu vhodné. Takéto ideové návrhy sa zväčša spracúvajú ako varianty s rôznymi dopadmi na potrebu zdrojov. Zákazník si vyberie variant, ktorý sa následne spracováva ako sanačný projekt – ak je to z hľadiska charakteru zásahu/opravy potrebné.
V prípade otázok a pripomienok kontaktujte redakciu a oni nám vaše správy prepošlú, prípadne ich zanechajte priamo na adrese info@briainvenia.sk.
dr. Peter Briatka, MBA, COLAS Slovakia, a.s., Trnava
Ing. Jana Briatková Olšová, Bria Invenia, s.r.o., Bratislava
doc. Ing. Marek Ďubek, Ph.D., Stavebná fakulta STU, Bratislava
Citované a súvisiace dokumenty
[1] STN 74 4505 Podlahy. Spoločné ustanovenia.
Navrhovanie a zhotovovanie.
[2] STN 73 6058 Hromadné garáže. Základné ustanovenia.
[3] STN EN 1992-1-1+A1 Eurokód 2. Navrhovanie betónových
konštrukcií. Časť 1-1: Všeobecné pravidlá a pravidlá pre budovy
(Konsolidovaný text).
[4] STN ISO 13822 Zásady navrhovania konštrukcií.
Hodnotenie existujúcich konštrukcií.