V predchádzajúcom článku sme sa venovali podlahám (najmä) v garážach a ich optimalizácii až do takej miery, že si často vyžadujú sanáciu v priebehu prvých 5–10 rokov veku. V tejto časti si povieme o tom, ako k sanácii pristupovať, čomu sa venovať a čo hovoria skúsenosti z praxe.
Obr. 2: Trhlina v podlahe, resp. základovej doske (administratívna budova, Bratislava).
Obr. 3: Trhliny v podlahe garáží (polyfunkčný dom, Bratislava).
Trhliny a „reklamácie“ podláh v garážach
Pri reklamáciách podláh v garážach sa najčastejšie stretávame s tým, čo sme už naznačili. Ľudí trápi kvapkanie vody cez stropné dosky na ich autá. Táto voda je často obohatená o uhličitany vylúhované z betónu a prípadne sodné, draselné alebo horečnaté soli. Tie kryštalizujú priamo na spodnom povrchu ŽB dosiek a vytvárajú akési stalaktity. Pri odparovaní z kapoty auta vytvárajú vodou ťažšie rozpustné kryštály. Najčastejšie to býva prezentované ako problém. V skutočnosti je práve toto ten najmenší problém. Stopy po výluhoch na kapotách áut sú ľahko čistiteľné. Dôležitejšie je to, čo sa deje v ŽB doskách s betónom a výstužou. Dlhodobým pôsobením vlhkosti, oxidu uhličitého a kyslíka dochádza ku viacerým javom s negatívnym účinkom na výstužné oceľové prvky. Sú nimi karbonatizácia – t. j. strata ochrannej funkcie betónu na výstuž. Postupnou premenou Ca(OH)2 za pôsobenia CO2 na CaCO3 dochádza ku znižovaniu pH z vysoko zásaditého až k hodnotám cca 9–10, kedy sa pasivačná funkcia betónu na oceľ stráca a oceľ môže začať korodovať. Korózne prostredie je zabezpečené splnením troch podmienok: prístup vlhkosti, prístup kyslíka a prítomnosť ocele. Korózne procesy ďalej urýchľuje prítomnosť chloridových iónov, a vo všeobecnosti aj prítomnosť iných iónov, ktoré umožňujú vznik elektrolytu v pórovej štruktúre betónu. Je zrejmé, že tieto javy sú viac než nežiadúce.
Obr. 4: Delaminácia hladenej vrstvy podlahy (administratívna
budova, Bratislava).
Obr. 5: Delaminácia hladenej vrstvy podlahy (polyfunkčný dom, Bratislava).
Ako sprievodné javy sa tiež môžu vyskytovať delaminácie nášľapnej vrstvy podlahy. Podľa toho, aký typ nášľapnej vrstvy sa použil – či to bol minerálny vsyp, alebo syntetická náterová látka – dochádza ku strate súdržnosti s podkladom stratou kohézie (vsyp), alebo adhézie (syntetické látky, napr. epoxidy). Rovnako ako v prípade trhlín, aj túto vadu sa vo väčšine prípadov snažia zúčastnení vyriešiť lokálnou opravou. Ak však dochádza systematicky k delaminácii, napr. v takzvaných nadpodperových oblastiach alebo v miestach s výraznými horizontálnymi účinkami zaťaženia (napr. zákruty), potom lokálna oprava je takmer vždy odsúdená na neúspech. Lokálnou opravou nášľapnej vrstvy sa nerieši problém dynamiky stropnej dosky a aktivity trhlín v nej.
Obr. 6: Delaminácia hladenej vrstvy podlahy v miestach s trhlinami v stropnej
doske (polyfunkčný dom, Bratislava).
Opačným prístupom je napríklad záujem o „preventívnu“ opravu, resp. výmenu nášľapnej vrstvy, pretože obsahuje nejaké trhlinky, ktorých šírky sú cca 0,1–0,2 mm, ojedinele 0,3 a výnimočne do 0,4 mm. Súhrnná plocha nášľapnej vrstvy nevykazovala žiadne iné defekty, len v blízkosti rámp bola užívaním zbrúsená až na ŽB dosku. Odhadovaná zostatková životnosť nášľapnej vrstvy bola cca 10–15 rokov. Pristúpilo sa preto k diagnostike podlahy garáží. Z prieskumu vyplynulo, že na celej ploche sa nenašlo ani jedno delaminované miesto. Citlivosť akustického trasovania pritom býva cca 1–2 cm2. Okrem toho sa zistilo, že výstuž v mieste trhlín nevykazuje žiadne známky korózie. Hĺbka karbonatizácie betónu v tejto oblasti je len niekoľko milimetrov. Prakticky nemerateľná in situ. Obsah chloridov v betóne v mieste trhlín a mimo nich bol prakticky rovnaký a výrazne nižší, ako je povolený limit 0,4 % pre betóny vystužené ŽB konštrukcie. Rovnako sa nepotvrdila ani obava o priesaky solí k spodnému povrchu ŽB dosky. V tomto prípade sa podarilo oddialiť zbytočný sanačný zásah v hodnote cca 200 000 eur o niekoľko rokov, a využiť tak zostatkovú životnosť nášľapnej vrstvy. Jedinou podmienkou je vykonať v horizonte 2 rokov kontrolu stavu výstuže a obsahu chloridov v najexponovanejšom mieste, čo reprezentuje náklad v rádovo niekoľko promile z hodnoty sanácie.
Obr. 7: Epoxidová vrstva podlahy nanesená na základovej doske (administratívna budova, Bratislava).
Ako k problému pristupovať – všeobecne a pragmaticky
Nech už zákazník hľadá rýchle a lacné riešenia, alebo naopak extrémne preventívne a zbytočne náročné/nákladné, vždy sa nám zatiaľ osvedčil pragmatický prístup – dôsledne si vypočuť, čo ho trápi a čo očakáva. Následne sa vezmú do úvahy parametre konštrukcie, zaťaženia, spôsob prevádzky, užívania a údržby. Spracuje sa návrh metodiky diagnostiky tak, aby sa zhodnotil stav celej konštrukcie a zároveň jej kritických miest (s ohľadom na prevádzkové obmedzenia – napr. nemožnosť znefunkčniť/odstaviť nejaké plochy). Vykonaním diagnostiky, prieskumu, sondáže (nech už to nazývame akokoľvek) sa dopracujeme ku objektivizovaným vlastnostiam konštrukcie a jej materiálov. Tie sú vstupom pre ideový návrh sanácie čo do charakteru aj do rozsahu a jej harmonogramu vrátane určenia parametrov hmôt, ktoré sú na sanáciu vhodné. Takéto ideové návrhy sa zväčša spracúvajú ako varianty s rôznymi dopadmi na potrebu zdrojov. Zákazník si vyberie variant, ktorý sa následne spracováva ako sanačný projekt – ak je to z hľadiska charakteru zásahu/opravy potrebné.
Obr. 8a: Vývrt z podlahy, resp. základovej dosky (administratívna
budova, Bratislava).
Obr. 8b: Korózia výstuže v mieste vývrtu (administratívna budova,
Bratislava).
Obr. 9: Korózia výstuže v spodnej ploche stropnej dosky s trhlinami pojazďovanej autami (polyfunkčný dom, Bratislava).
Obr. 10: Kontrola hĺbky karbonatizácie (bytový dom, Bratislava).
Obr. 11: Príklad lokálnej opravy delaminovaných miest (polyfunkčný
dom, Bratislava).
Obr. 12: Lokálna oprava po niekoľkých mesiacoch prevádzky
(polyfunkčný dom, Bratislava).
V prípade otázok a pripomienok kontaktujte redakciu a oni nám vaše správy prepošlú, prípadne ich zanechajte priamo na adrese info@briainvenia.sk.
dr. Peter Briatka, MBA, COLAS Slovakia, a.s., Trnava
Ing. Jana Briatková Olšová, Bria Invenia, s.r.o., Bratislava
doc. Ing. Marek Ďubek, Ph.D., Stavebná fakulta STU, Bratislava
Citované a súvisiace dokumenty
[1] STN 74 4505 Podlahy. Spoločné ustanovenia.
Navrhovanie a zhotovovanie.
[2] STN 73 6058 Hromadné garáže. Základné ustanovenia.
[3] STN EN 1992-1-1+A1 Eurokód 2. Navrhovanie betónových
konštrukcií. Časť 1-1: Všeobecné pravidlá a pravidlá pre budovy
(Konsolidovaný text).
[4] STN ISO 13822 Zásady navrhovania konštrukcií.
Hodnotenie existujúcich konštrukcií.
