Tentokrát se v seriálu Podlahy na zámcích podíváme přes hranici, a to na Slovensko, do krásného romantického zámku Bojnice v Trenčínském kraji. Článek o něm a jeho podlahách připravila kurátorka a historička umění Mgr. Katarína Malečková.
Detail podlahy v Zimnej záhrade.
Bojnický zámok stojí na travertínovej kope nad mestom a tvorí impozantnú dominantu severnej časti Prievidzskej kotliny. Prvýkrát sa spomína v Zoborskej listine z roku 1113. Ako majetok rodu Hont-Poznanovcov bol drevený hrad v priebehu 13. storočia prebudovaný na kamenný. Nasledujúcim majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky. Hrad i panstvo vždy boli kráľovským majetkom, ktorý nadobúdali do zálohy alebo dedičného vlastníctva veľmoži oddaní kráľovi. V roku 1489 daroval kráľ Matej Korvín Bojnice svojmu synovi Jánovi. V roku 1527 dostal bojnické panstvo Alexej Thurzo a v roku 1645 zase Pavol Pálffy. Pôvodný hrad bol viackrát prestavaný v gotike, renesancii i v baroku. Terajšia podoba pochádza z rokov 1889–1910.
Erbová sála.
V neogotickom slohu ho nechal prestavať posledný šľachtický majiteľ gróf Ján Pálffy, veľký milovník umenia a zberateľ starožitností. Od roku 1950 je v jeho priestoroch múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Mramorová sála.
Vzorom pre prestavbu boli francúzske gotické hrady Amboise, Pierrefonds, Carcassonne, Perpignan i pápežský palác v Avignone. Gotické tirolské hrady, napríklad Merano a Kreuzenstein, ale aj renesančná talianska architektúra boli zase inšpiráciou pre zariadenie interiérov. Realizáciou interiérových prác gróf Ján Pálffy poveril innsbruckú firmu Gebrüder Colli. Prácou firmy sú nástenné maľby, nábytok, drevené stropy, obloženia stien, okien a dverí v jednotlivých miestnostiach prestavovaného zámku.
Rytierska sieň.
Zachované podlahy v zámku sú drevené a kamenné. Niektoré miestnosti majú jednoduchú drevenú dlážku vo forme väčších kaziet, ktoré tvoria obdĺžniky lemované jednoduchými doskami. Geometrickú intarziu v prírodných, takmer rovnakých odtieňoch dreva vykladanú do štvorcov, šesťuholníkov, ale aj do kruhu nájdeme v ďalších miestnostiach. Podlaha v priestore Zimnej záhrady má viacfarebnú intarziu. Optickú ilúziu tu vytvárajú štvorcové kazety vzájomne poskladané z jednotlivých menších i väčších trojuholníkov v rôznych odtieňoch hnedej farby. Kruhovú intarziu v radiálnych pásoch má Erbová sála. Ilúziu záhybov na podlahe vytvára vzájomné striedanie bledého a tmavého dreva. Najzaujímavejšiu kamennú podlahu má Mramorová sieň, kde uložený žltý a čierny mramor vytvára ilúziu rybích šupín. V strednom kruhu je veľké písmeno „P“ ako spomienka na grófa Pálffyho, ktorý financoval prestavbu. Výzdobu podlahy dopĺňajú v okenných a dverových výklenkoch latinské texty. Rytierska sieň má šachovnicovú kamennú dlažbu, kde dvojfarebné štvorce červenohnedej a okrovej farby sú zložené z jednotlivých menších dlaždíc. Predsieň Stredného hradu má jednoduchú kamennú dlažbu vo farbe piesku a v rohoch jednotlivých dlaždíc doplnenú mosadznými prvkami.
Predsieň Stredného hradu.
Dodnes zachované kompaktné interiéry najmä strednej časti prestavaného objektu bojnického zámku približujú návštevníkom dobu stredoveku a vytvárajú ilúziu minulých čias.
Otevírací doba:
V období od 1. října do 30. dubna: denně kromě pondělí od 10.00 do 15.00.
V květnu denně kromě pondělí od 9.00 do 17.00.
Od června do září: denně od 9.00 do 17.00.
Mgr. Katarína Malečková
Foto: SNM-Múzeum Bojnice
www.bojnicecastle.sk
www.snm.sk
